Pán Pavol Rybár je živnostník. Zameriava sa na hrubú stavbu rodinných domov, najmä v Stupave a okolí. Jeho obľúbeným stavebným materiálom je tehla. Dokonca vymyslel aj vlastný spôsob, ako sa vysporiadať s okennými detailmi, vymurovanými z tehly.
Počas studeného odpoludnia sme sa vydali po stopách jeho prác. Nasledujúci rozhovor preto vznikal doslova za jazdy v aute počas presunov medzi stavbami.
Ako dlho už podnikáte v stavebníctve?
To naozaj neviem presne povedať. Po absolvovaní stavebnej priemyslovky som už na vysokú školu nešiel. Zamestnal som sa postupne v niekoľkých bratislavských a malackých stavebných firmách, v ktorých som robil majstra na stavbách. Nemal som však so svojimi zamestnávateľmi dobré skúsenosti. Keďže podobne ako ja rozmýšľali aj viacerí kolegovia, niekedy v rokoch 1997 až 1998 som dal dokopy partiu, osamostatnili sme sa a začali sme stavať rodinné domy. Vlastne som to ani neplánoval, jednoducho to tak vyplynulo z okolností. Po rozpade tejto prvej partie som istý čas pracoval na stavbách sám, muroval som, robil krovy… Postupne pribúdali ďalší spolupracovníci. Dospelo to až tak ďaleko, že som napokon prestal pracovať manuálne a stal som sa manažérom. Momentálne zamestnávam jedného zásobovača a starám sa o chod jednej tesárskej a štyroch murárskych partií.
K murovaniu sa teda už nedostanete?
Teraz už nie. Na stavbách, ktoré realizujeme, pomáham riešiť najmä technické problémy a starám sa, aby všetko šlo hladko, aby materiál dorazil včas atď. Vypracúvam ponuky, robím vyúčtovania, stretávam sa so zákazníkmi… Roboty je toľko, že by sa mi už zišiel ďalší technik, ktorý by mi s tým pomohol.
Podľa čoho si vyberáte svojich spolupracovníkov?
To je dobrá otázka (smiech). V prvom rade si vyberám tých, ktorých poznám, s ktorými už mám vlastnú skúsenosť. Robil som však už aj s ľuďmi, ktorých som nepoznal. Vždy sa mi ich, našťastie, podarilo motivovať ku kvalitnej spolupráci a ešte sa mi nikdy nestalo, že by som musel nejakého murára vyhodiť.
Z úst stavebníkov však často počuť sťažnosti na nedostatok kvalitných pracovníkov…
Podľa mňa je celý problém v prístupe k ľuďom. Stavebník nemôže čakať, že murár automaticky všetko ovláda. Murára tiež niekedy treba naučiť, ako sa s tehlou robí. Napríklad, keď začíname stavať nejaký dom, tak si ešte pred murovaním spolu prejdeme, ako sa viažu rohy, ako sa robia preklady atď. Na každej stavbe sa totiž môžu vyskytnúť nejaké detaily, s ktorými bude mať murár problémy. My sa im takto snažíme predchádzať.
Sú teda murári prístupní aj novým spôsobom murovania?
To, samozrejme, závisí od konkrétnych ľudí. Niektorí sú neprístupní a robili by najradšej stále tými istými starými spôsobmi a postupmi, iní zasa aj sami od seba uvažujú, čo by na svojej práci mohli zlepšiť. Napríklad chlapi z jednej partie, ktorú manažujem, prišli na niektoré vlastné riešenia detailov pri murovaní. Konzultovali to so mnou, spýtali sme sa na to aj odborníkov a teraz už navrhnuté postupy normálne používajú. Musím teda opäť zopakovať – všetko je to len o ľuďoch.
20. februára 2017