Staviate domy takmer výlučne z tehál. Čím si vás tehla ako materiál získala?
Keď sme začínali, skúšali sme rôzne materiály. Postupne sme však prišli na to, že najlepšie sa nám asi robí s keramickými tvárnicami. Aj o pórobetóne sa síce hovorí, že práca s ním je ľahká, že vďaka veľkým tvárniciam stavba rýchlo „vyrastie“. Nám sa však často stávalo, že keď sme rozbalili paletu, našli sme tvárnice buď navlhnuté, alebo dokonca až nasiaknuté vodou. V slnečnom počasí nás zasa oslepovala ich biela farba.
Dobre poznáte prácu aj s dnešnými izolačnými tehlami…
Zo začiatku sme mali menšie problémy, lebo dnešná izolačná tehla je pomerne krehká a pri rezaní nám vznikal väčší odpad. Postupom času sme však už prišli na rôzne „finty“ a problémy prestali. Keď sa používajú všetky komponenty, ako „erká“, „káčka“ a „polovičky“, teda celý systém aj s doplnkami, tak sa stavia pomerne jednoducho. Už sa mi v stavebninách niekoľkokrát stalo, že doplnkové komponenty k nami používanému tehlovému systému nemali, a predajcovia mi hovorili, že som zatiaľ prvý, kto ich vyžaduje. Tomu naozaj nerozumiem, pretože ak sa nepoužíva celý systém, nemôže vychádzať väzba tehál v rohoch a detailoch. No pravdou je aj to, že niekedy sa človek nemôže spoliehať len na komponenty, ale musí si poradiť sám.
Máte teda nejaké vlastné riešenia?
Na domoch, ktoré sme realizovali, vidieť, že nepoužívame celý kompletný systém od jedného výrobcu tehál. Napríklad namiesto vencových tehál používame „kombi“ dosky. Vencová tehla má totiž výšku 20 cm, ibaže stropy majú byť hrubé až 21,5 cm, čo potom vôbec nevychádza. Potrebujeme mať na kraji „zašalovaných“ nejakých 23 alebo 24 cm, čo s vencovou tehlou nedokážeme spraviť. Preto namiesto nej dopĺňame „kombi“ dosky.
Vaša stavebná činnosť sa odohráva najmä v Stupave. Pracujete aj v iných lokalitách?
Snažím sa pôsobiť iba v Stupave a v jej blízkom okolí – v Záhorskej Bystrici, Lozorne… Bratislavu beriem len z okrajovej časti, aj to len vtedy, keď už nie je do čoho pichnúť (smiech). Ale nie, vážne. V Stupave je roboty dosť. Zaujímavé je, že som sa snažil uchytiť aj smerom na Malacky, ale nebol som príliš úspešný. Tam sa totiž každý snaží stavať svojpomocne, tým starým spôsobom. Tu v Stupave sa zasa všetko robí prakticky na kľúč.
Prichádzate vo svojej práci do styku aj s architektmi a projektantmi?
S architektmi do styku neprichádzam často, lebo zákazník si ma vyberie až vtedy, keď je projekt hotový a vybavuje sa stavebné povolenie. S projektantmi sa stretávam najmä pri projektoch, ktoré sa robia na mieru. V nich sa občas vyskytnú až neuveriteľné chyby, ktoré treba spätne riešiť a dávať do poriadku.
Vyhovujú vám teda viac katalógové projekty?
Priznám sa, že sa mi zdajú premyslenejšie. V každom prípade sú v nich už vychytané takmer všetky chyby. Pri projektoch robených na mieru sa nám často stáva, že v nich architekt neustriehne základné veci. Napríklad, už som zažil, že podchodná výška jedného schodiskového ramena pod druhým bola naprojektovaná len asi na jeden a pol metra, takže sa do suterénu vôbec nedalo dostať. Architekt si to vôbec nevšimol. Alebo navrhli v podkrovnej kúpeľni umývadlá pod zošikmením strechy, ku ktorým sa človek ani nemohol poriadne postaviť. Keď idem robiť ponuku, tak si tieto veci, našťastie, všimnem. A zákazník len neveriaco pozerá, čo im to ten architekt vlastne naprojektoval.